Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina, volala sa Biland a v tejto krajine, mali špeciálnu menu. Ak ste si chceli kúpiť zmrzlinu, museli ste mať v peňaženke groše a samozrejme poznať ich hodnotu.
…farebné, veľké, malé, najväčšie…
Keď bolo všetko jasné, mohli sme začať nakupovať, napr. kornútok od zmrzliny (dievčina je alergická na laktózu 🙂 ) za 14 grošov, ale pozor, musíte platiť 7 mincami. Hotovo? Áno! Tak hľadaj ďalšie riešenie…nakoniec sme ich našli 4, také typické pre Hejného matematiku (y).
Prvé riešenie a dva spôsoby zápisu…ktorý viac vyhovuje?
A už je to tu zas, úloha má viac riešení. Dáška pridáva druhé,…
…Vierka tretie,…
…to najjednoduchšie nakoniec 🙂 ale mi to trvalo 😦
To by nebola Mirka, keby nepripravila nejakú hru, trochu pohybu nikdy nezaškodí (len som nestihla odfotiť 🙂 ), nazvime to bilandské pexeso. Dve skupiny (môže byť aj viac) súťažia, ktorá skôr poukladá svoje kartičky s rôznymi hodnotami vyjadrenými v grošoch na kartičky s rovnakými hodnotami, no inými grošmi, ktoré sú schované na dvoch (podľa počtu skupín) rôznych miestach. Nerozumiete, nevadí, zahráme sa nabudúce :).
Na našom treťom stretnutí sme nazreli do ďalšieho prostredia, Biland. Naozaj len nazreli, aby sme si stihli pár ďalších aktivít:
Prečítať pozdrav od Martušky a jej rady ako znížiť hladinu zvuku v triede: “Keď je žiak hotový, dá si žltý šálik okolo krku a to je signál „Som hotový a môžem pomôcť“. Žiak, ktorý zistí, že úlohe aj po vysvetlení nerozumie, si dá červený šálik na krk a to je signál „Potrebujem pomoc“. …viac TU
Na Vierkinu žiadosť, sme si odskočili na schodište, veď kde inde a lepšie vniknete do prostredia schodov? Navštívili sme pani Vlasatú, aj pána Macka, pani poštárka už taktiež pozná ich adresy 🙂
Je toto prostredie vhodné pre deti s poruchami? Čo myslíte?
Číslo ako adresa, príprava na číselnú os 🙂
Zasmiali sme sa na príhode Ľubky Noščákovej z dnešného dňa (stiahla som ho z FB), človek fakt nikdy nevie, čo sa preháňa v hlávkach našich detí :): “Prvá trieda. Presúvame sa v rade po jednom, jeden za druhým(hráme sa na hada) Adamko stále vytŕča, vybieha, blokuje iných. Prvý raz, druhý , tretí. Vezmem ho za ruku na rozhovor.
– Adamko, čo sa deje?
– ???
– No že už trikrát po sebe kráčaš mimo radu.
– Ja musím!!!
– ????
Postaví sa zase mimo rad, vedľa Lenky (to som si doteraz neuvedomila)
– Keď ja túto ženu milujem. Tak jej nemôžem pozerať na zadok! Chcem ju vziať za ruku a hľadieť jej do očí…
Chápem. A som v rozpakoch. Trvať na pravidlách, či pochváliť správny chlapský zámer?”
Čo vy na to? Ako by ste zareagovali?
PS: Vidíme sa o mesiac 3.decembra 2015
